KATEDRA VÝTVARNEJ TVORBY A VÝCHOVY

K poslednej, aktuálnej etape vývinu Bausovej tvorby patrí séria obrazov, ktoré v línii jeho výskumov predstavujú ďalší, dá sa povedať že aj vyšší, vyzretejší a pôsobivejší stupeň. Ich zárodok je v cykle Geometria (2007), časť z tohto cyklu by sme mohli podradiť do série Siete (2007-2010). V jadre Bausovej poetiky ostáva centrálne umiestnený elementárny motív (archetyp), pozadie motívu podlieha rovnako ako on sám racionálno-emotívnej konštrukcii. Maliarsky prejav nesie znaky konštruovania a stavebnosti, je javením a priznaním

archi-textúry, maľby ako archi-textu (prvotný, hlbinný základ tvaru). Vo vývinovom procese sa udialo to, že pozadie autor konštruuje síce klasickým uplatňovaním siete, t.j. vertikálno-horizontálnych línií, ale prostredníctvom priradenia farebne modulovanej línie dosahuje efekt podsvietenia a maximalizuje priestorovú hĺbku. Jej miera sa prehlbuje pridávaním ďalších vrstiev vo vertikálnom aj horizontálnom smere až sa napokon vynorí ilúzia kazetovej konštrukcie. Táto odkazuje na možnosti ďalšieho, neustávajúceho násobenia, vovádzajúc divákov zrak

na územie nekonečna, akoby do priestoru nevyčerpávajúcich prepojení počítačových sietí, artikulácií informačných modulov. Z hĺbky týchto priestorov napokon vystupuje, vynára sa a zjavuje (niekde ako akési kozmické teleso alebo jeho fantóm a prízrak) onen pratvar, ktorý sa Bausovým sofistikovaným maliarskym konštruovaním naplno ozrejmil.